Veľký politický a hospodársky vplyv na dejiny Lukáčoviec mali miestni zemepáni. Pred rokom 1309 patrili Lukáčovce Erneyovi de Seeg. Šľachtici zo Seku boli jednou z posledných vetiev slávneho preduhorského rodu Hunt-Poznanovcov. V roku 1309 získal obec "pán Váhu a Tatier" Matúš Čák Trenčiansky a súčasne ju v tomto období vymenil s Abrahámom Červeným za hrad Branč. V rokoch 1349-1392 vlastnil Lukáčovce Michal zo Seku a pred rokom 1418 jeho syn Ján. Začiatkom 15. stor. predala Margaréta, žena Šebastiána z Krušoviec svoj podiel v obci jednému z najvýznamnejších predstaviteľov politického života v tých časoch vojvodovi Štiborovi zo Štiboríc. Po ňom sa ako majiteľka obce spomína Katarína, vdova po Adam Bezovi Marsalkovi z Lukáčoviec. Počas 16. stor. sa v držbe obce vystriedali Požárovci, Pongrácovci, Nyáryiovci a Thurzovci. Okolo roku 1620 prichádza do Lukáčoviec nová šľachtická rodina - Sándorovci. Sándorovci boli trenčianskou šľachtou z prvej polovice 14. stor. V auguste 1788 ich povýšili do grófskeho stavu. V Lukáčovciach bývala táto rodina ešte v roku 1733, potom svoj podiel vlastníctva obce predala nitrianskemu biskupovi. Koniec biskupského vlastníctva obce datujeme do dvadsiatych rokov 20. stor., kedy sa uskutočnila veľká pozemková reforma. Po II. svetovej vojne zvyšok biskupských majetkov znárodnili.
Created by ERA Web Solutions