Nositelia prvých roľníckych kultúr západného Slovenska prišli do chotára už v období mladšej doby kamennej, v neolite (5. tisícročie pred Kr.). Staršie neolitické osídlenie datuje nález kopytovitého klinu, ktorý pravdepodobne pochádza z pohrebiska, rozprestierajúceho sa vo východnom okolí kaštieľa. Plynulý vývoj osídlenia do mladšej fázy neolitu a v staršom eneolite (4. tísícročie pred Kr.) potvrdzujú sídliskové nálezy lengyelskej kultúry nájdené pri výskume v r. 1993. Vyvýšenina nad stredom obce bola trvalejšie osídlená počas staršej doby bronzovej (20.-16. stor. pred Kr.). Lokálny význam výrazne prekračuje najmä nález sídliska nitrianskej kultúry (1800 - 1600 pred Kr.), pretože táto je doteraz známa takmer výlučne iba z pohrebísk. V lokalite Jutrá je bezpochybne doložená sídlisková fáza z obdobia počiatkov strednej doby bronzovej (15. stor. pred Kr.), nositeľmi ktorej bol ľud formujúcej sa karpatskej mohylovej kultúry.
Pri prieskume v roku 1976 v polohe Chrenové sa našli predmety, ktoré upozorňujú, že na svahu nad Blatinou sa rozprestieralo aj germánske sídlisko (2.- 4. stor. po Kr.). Pochádza z obdobia, kedy Slovensko priamo susedilo s Rímskou ríšou. V tejto súvislosti sú pozoruhodné značné nálezy rímskych mincí z katastra obce.
Rozvoj dávnovekého osídlenia vyústil do vzniku stredovekej dediny, ktorá sa postupne premenila do podoby dnešnej modernej obce. Písomné pramene sa k výzoru najstarších stredovekých dedín nevyjadrujú. O charaktere týchto osád nás informujú archeologické výskumy.
Najstarší včasnostredoveký nález predstavuje nádoba z veľkomoravského obdobia, ktorá pravdepodobne pochádza z hrobu. Na pozadí prelomových historických udalostí prebiehal i proces vzniku feudálnej dediny v Lukáčovciach. Táto plynulo nadväzovala na predchádzajúce osídlenie. Preto i poznanie dáta najstaršieho písomného prameňa, v ktorom sa názov obce spomína, nie je dátumom jej vzniku, ale iba konštatovaním, že tu Lukáčovce už v roku 1264 jestvovali.
K najzávažnejším výsledkom archeologického výskumu patrí poznatok, že mohylovitý útvar - hrádok - pri cintoríne je zvyškom obrannej stavby, ktorých na Slovensku poznáme niekoľko desiatok. Lukáčovský však patrí medzi málo tých, ktoré boli odborne skúmané a zdokumentované. Mohol byť sídlom nižšej šľachty a obdobie jeho vzniku odborníci datujú najneskôr do 13. stor. a zánik do 15. stor., čo korešponduje s datovaním doby výstavby kaštieľa na protiľahlej strane doliny Blatiny.
Vývoj osídlenia Lukáčoviec na základe archeologických nálezov