Choď na obsah Choď na menu
 

INFORMÁCIE O OBCI   HISTÓRIA    FOTOALBUM   ZAUJÍMAVOSTI    ŠTATISTIKY                           

 

 

otvorenie-postoveho-uradu.jpg

1-budova-byvaleho-obecneho-uradu---mnv-miestneho-narodneho-vyboru--a-posty.jpgPoštový úrad bol v obci slávnostne otvorený v roku 1956. Dovtedy musel chodiť listonoš po poštu do Alekšiniec, predtým do Rišňoviec a istý čas aj na stanicu Andač k vlaku. Poštový úrad bol umiestnený v budove vtedajšieho MNV, v miestnosti s rozmermi 5x5 m. V týchto priestoroch bol Poštový úrad až do roku 1989, kedy sa presťahoval do zrekonštruovanej starej budovy ZŠ. Budova MNV, bývalý notársky úrad, bola postavená v roku 1892, na mieste obecnej kováčskej vyhne, na ľavej strane potoka, pri pravom odvetvení cesty, vedúcej z Alekšiniec. Notársky úrad tvorili dve miestnosti. V roku 1931 bol úrad prestavaný a nachádzali sa v ňom dve väčšie miestnosti a jedna menšia v strede. Do úradovne sa vchádzalo zpod brány. Táto miestnosť slúžila pre vedúceho notára. V úzkej strednej miestnosti bol uložený obecný a notársky archív a katastrálne mapy. Tretia miestnosť slúžila pre pomocnú notársku silu. Úrad mal k dispozícii dva písacie stroje, ktoré obec kúpila v roku 1931, pre nedostatok finančných prostriedkov na mesačné splátky. Obecné zbory ťažko pristúpili k zakúpeniu písacích strojov, pretože to vo svojej predpojatosti považovali za zbytočné a nechceli uznať výhodu týchto strojov. Tak v roku 1924 Jozef Šulek, notársky pomocník, kúpil za svoje peniaze stroj do úradu. Až keď sa presvedčili, aké výhody má takýto stroj, prevzali ho do obecného majetku.

    
not.jpgByt notára pozostával z 3 izieb, jednej predsiene, kuchyne, letnej a zimnej komory. Ku bytu notára patrila aj drevárňa a maštaľ. Za budovou sa nachádzalo humno, slúžiace pre hydinu. Pred budovou, za cestou, až po potok sa rozprestierala záhrada, slúžiaca pre potreby notára. Základný plat notára od štátu bol ročne 13 140,- Kč, cestovný paušál ročne 2 880,- Kč. Plat pomocníka predstavoval ročne 6 000,- Kč. Plat notára pred 1 sv. vojnou bol 200 zlatých, pozemky o výmere 10 katastrálnych jutár ornej pôdy a 954 štvorcových siah lesa. Okrem toho mal byt a záhradu. Tento plat užívali notári až do 1. augusta 1920, kedy boli zoštátnení.
 
kulturny-dom.jpg
3-kulturny-dom-po-vystavbe.jpgKultúrny dom bol v obci postavený v roku 1936. Bol na ňom nápis  "Katolícky dom". Tento dom slúžil na rôzne účely. Konali sa tu tanečné zábavy, divadlá, rôzne schôdze a manifestácie. Postupom času sa tanečné zábavy a divadelné predstavenia organizovali menej a mládež začala navštevovať krčmy, kde hrávali karty. Snahou bolo im to zamedziť a tak sa prišlo na myšlienku zriadiť v kultúrnom dome kino, kde by sa 4 krát do týždňa premietali filmy. Táto myšlienka sa hneď aj zrealizovala, pristavila sa kabína pre premietací stroj, urobila sa zmluva s Československou filmovou spoločnosťou na dodanie premietacieho stroja a dodávku filmov. Po dokončení týchto prác bol zmenený názov budovy "Katolícky dom" na "Kultúrny dom". Po otvorení kina bolo každé premietanie obsadené do posledného miesta.
 
 
kulturak-naskenovany-zmenseny.jpg4-kulturny-dom-dnes.jpg
 

obecni-pastieri.jpg

     17-najstarsia-dochovana-fotografia-mostu-na-hlavnej-ceste.jpgDo roku 1892 boli pozemky rozdrobené. V tomto roku bola prevedená druhá komasácia. Tretina chotára sa ponechala na úhor. Občania úhor použili pre pastvu dobytka. Pastieri vtedy boli štyria, a to dobytka, koní, oviec a ošípaných. Hovädzí dobytok sa pásol do roku 1892 hromadne na úhoroch. Hromadne sa pásli aj kone. Ako pasienok slúžili lúky v hornom chotári, nazývané "Hošťák", pri potoku Blatina. Ako pasienok slúžila aj časť chotára "Dolné háje". Kone sa pásli väčšinou v noci, aby ich mohol hospodár cez deň použiť na prácu na svojom majetku. Do roku 1888, kedy boli zavedené dobytčie pasy, boli veľmi časté krádeže dobytka. Aby na pastve nemohli zlodeji kone ukradnúť, okrem pastiera boli na pasienku i mladí muži a mládenci. Títo však v noci spali, pozor dával iba pastier. Keď tento zbadal prichádzať zlodejov, zatrúbil poplašnou trúbou, oznamujúc takto spiacim blížiacich sa zlodejov.

     Chov oviec bol v našej obci do roku 1892 veľmi rozšírený. Na lukáčovskom majeri chovalo panstvo 2500 kusov oviec. Kvôli tomu malo široké cesty, až 30 m, tzv. "výhon". Po týchto cestách sa mohlo hnať naraz až 500 kusov oviec. Držali si i svojho pastiera. 

     Po komasácii zostal iba pastier ošípaných. Tie pásol už iba po cestách a po žatve na strnisku, prípadne na oráčinách.

 
 
predtym-a-potom.jpg
 

6-budova-fary.jpg7-dnesna-fara.jpg

15-zaciatok-budovania-satni-sk-v-rokoch-1969-1970.jpg16--satne-sk-magnus.jpg

17072006-007.jpg11.jpg

 

zaujimavosti.jpg

Dejiny "Stanovišťa"
     Na mieste terajšieho stanovišťa boli až do 2. komasácie lúky na kosenie. Avšak po komasácii nebolo dosť paše pre dobytok, a tak sa začalo vyháňať statky na lúky terajšieho "Stanovišťa". Neskôr lúky povysadzovali vŕbami, pod ktorými sa páslo stádo. Stádo cez obed stálo pod vŕbami a pretože bolo toto miesto "stanovené" pre stádo - teda aby tam "stálo", volá sa "Stanovište".  
     Kým na stanovišti boli ešte lúky, stádo stávalo uprostred dediny, na ohradenom mieste. Pásli sa ošípané, ovce, kravy, voly a v noci i kone. Koniari - pastieri koní, o polnoci nahlas recitovali "Otčenáš".
 
Zavedenie telefónu do obce
     Telefón bol v Lukáčovciach daný do prevádzky v roku 1937. Bol vedený z Dolného Trhovišťa cez Pastuchov. Dovtedy, ak bolo niečo súrne, muselo sa vybavovať pešo kuriérom alebo poštou, čo bolo veľmi zdĺhavé.

Zavedenie elektrifikácie do obce
     V roku 1940 sa zaviedlo v celej obci elektrické osvetlenie. Spočiatku boli ľudia voči elektrine nedôverčiví, strašili sa navzájom, že elektrina zabíja. Avšak neskôr, keď sa presvedčili, že elektrina je pre človeka výhodná, začali si ju chváliť a rozširovať jej sieť.

Zavedenie rozhlasu do obce
     V roku 1958 bol do celej obce zavedený rozhlas, čo bolo veľkým prínosom pre občanov aj úrady. Pred zavedením rozhlasu bol obecný bubon, na ktorý bubnoval obecný sluha a dával na známosť občanom úradné oznámenia, ako aj predaje, kúpy, straty, nálezy a pod.

Prvý rozhlasový prijímač v obci
     V roku 1930 bol v Lukáčovciach prvý rozhlasový prijímač. Bola to novinka v obci, mal ho pán farár Augustín Petrášek.

Prvý dom pokrytý škridľou

     Prvý dom pokrytý škridľou bol v auguste 1908, kedy si Štefan Borovský, prvý z Lukáčovčanov, dal pokryť obytný dom škridľou. Ušlo sa mu aj trochu posmeškov zo strany niektorých občanov, ktorí to neschvaľovali. Vraj "takú ozrutnú ťarchu dať na múry", že mu spadne dom a aj s rodinou ho zabije. Ale čo mal robiť, keď bol za jeden rok 4 krát podpálený neznámym páchateľom. Aby už viac nevyhorel, dal si dom pokryť "kameňom", ako to ľud nazýval. Pred touto dobou boli takmer všetky domy i hospodárske stanoviská pokryté slamou. Na strane od ulice boli strechy rôzne skrášlené, najčastejšie však boli vyložené zo slamených zástrešiek kríž na znamenie, aby bol ušetrený od požiaru. Vtedy bol požiar najväčším nepriateľom roľníka. Šindlom boli kryté iba domy zámožnejšieho roľníka a takého, ktorý miloval prepych.
 

    - V roku 1999 vyšli prvé Lukáčovské noviny
    - V roku 1999 vyšli prvé Lukáčovské noviny a od roku 2001 vyšiel prvý Lukáčovský spravodaj
    - V roku 2010 postavili chlapci z Alekšinie a Lukáčoviec obrovského snehuliaka a informácia bola uvedená aj v okresnej periodickej tlači
    - V roku 2006 sa konalo v areáli ŠK Magnus Pepsi-leto
 
 
 
 

Náhľad fotografií zo zložky Predtým a potom

 


Posledné fotografie



DÔLEŽITÉ OZNAMY

Pozvánka na 4. riadne zasadnutie Obecného zastupiteľstva obce Lukáčovce, ktoré sa uskutoční dňa 28.06.2017 (streda) o 19:00 hod. v kultúrnom dome v Lukáčovciach. Pozvánku nájdete v sekcií OZNAMY

FACEBOOK



POČASIE LUKÁČOVCE


ÚRADNÉ HODINY

Pondelok: 7:30 – 15:30

Utorok: Neúradný deň

Streda: 7:30 – 17:00

Štvrtok: Neúradný deň

Piatok: 7:30 – 13:00


VYBERÁME Z ARCHÍVU


Štatistiky

Online: 3
Celkom: 7742
Mesiac: 5568
Deň: 130