Choď na obsah Choď na menu
 

INFORMÁCIE O OBCI   HISTÓRIA    FOTOALBUM   ZAUJÍMAVOSTI    ŠTATISTIKY                           

 

 

 

prve-zmienky-o-obci.jpg

Po prvý raz je písomne doložená existencia Lukáčoviec v listine z roku 1264. Viaceré archeologické nálezy však napovedajú, že ľudia tu žili už dávno predtým.

Názov obce Lukáčovce naznačuje, že boli založené nejakým šľachticom Lukášom. Obec bola buď jeho rodovým sídlom, alebo patrila do početných osobných majetkov. Lenže v stredoveku bolo zvykom, že mnohé šľachtické rodiny prevzali svoje meno od názvu lokality, v ktorej boli dlhodobo usídlení. Druhou možnosťou bolo, že niektorý šľachtic dal svoje meno novozaloženej obci a tá sa stala jeho rodovým sídlom. Staršie osídlenie na území dnešnej obce pravdepodobne spojil šľachtic Lukáš do jedného väčšieho celku a ten po ňom nazvali. Dodnes však nevieme, ktorý z Lukášov známych z genealogických prác bol "otcom" Lukáčoviec. Je pravdepodobné, že lukáčovskí boli starou šľachtou už v 13. stor. Je veľmi pravdepodobné, že Lukáčovce ležiace pri ceste z Ponitria na Považie zasiahli všetky významnejšie vojenské a politické udalosti, ktoré sa v tomto regióne odohrali.

Príkladom je vpád Tatárov v rokoch 1240-1241, ktorí po zničení Nitry tiahli do Trnavy a ich prítomnosť máme doloženú v okolitých obciach. V druhej polovici 16. storočia do obce prišlo niekoľko desiatok nových prisťahovalcov zdnešného Maďarska. Išlo outečencov pred Turkami. Vroku 1599 bolo Slovensko spustošené Krymskými Tatármi a tureckým vojskom. Postihnuté boli aj Lukáčovce, lebo daňový súpis v Uhorsku uvádzal, že v obci sú všetky domy vyhorené. V okolí Nitry takto vyhorelo až 23 obcí. Protireformácia priniesla obnovenie pevnosti katolíckej cirkvi. Nitriansky biskup odňal lukáčovským evanjelikom miestny kostol a dal ho katolíkom. Zďalších období nemáme doložené žiadne politické avojenské udalosti, ktoré by ovplyvnili život vobci. Hlavným zamestnaním obyvateľov bolo poľnohospodárstvo, s čiastočným zameraním na vinohradníctvo. V 18. storočí zaznamenávame v obci mlyn, tehelňu, pivovar a biskupské jatky.

Po roku 1849 začalo Rakúsko ponemčovať školy a zrušilo slobodu tlače. Lukáčovce v tomto období niesli nemecký názov Lakatsch. Koncom 19. storočia prestal nátlak Rakúska, ale nahradil ho nátlak Maďarska. Lukáčovce sa do konca prvej svetovej vojny volali Lakács. V obci máme doloženú aj prítomnosť Židov, ktorí vlastnili všetky výnosné podniky, ako krčma a obchod. Miestni obyvatelia boli nútení požičiavať si od nich peniaze, vďaka čomu až tretina lukáčovského chotára prešla do vlastníctva Židov. Kronika obce tiež spomína, že pred druhovou svetovou vojnou žilo v Lukáčovciach 9 židovských rodín (spolu 38 osôb). Všetkých 38 osôb bolo vyvezených do rôznych koncentračných táborov. Z táborov sa vrátili 2 osoby, zvyšných 36 bolo usmrtených v plynových komorách. Ich domy a role boli rozdelené medzi miestnych obyvateľov. 

VIAC... (pdf. 98kb)

 

pecat-erb-samosprava.jpg

pecat-1769.jpgNa o ciálnych obecných písomnostiach z rokov 1771 až 1783 sa dochovali odtlačky pečate vo vosku aj v papieri, s latinským kolopisom SIGILVUM LAKACSIENSE, čiže PEČAŤ LUKÁČOVIEC. Do stredového poľa je umiestnená postava svätého Martina, patróna vtedajšieho kostola, opatrená insígniami jeho biskupského úradu – mitrou a berlou, na prsiach mu visí kríž.

Pretože obec v roku 1994 nemala svoj erb, motív tejto pečate sa stal podkladom na jeho stvárnenie. Výtvarník, ktorý ho navrhol, celkovú kresbu zjednodušil a štylizoval v súčasnom duchu. Následne obec požiadala o zaradenia erbu do príslušného registra. Heraldická komisia MV SR v prvej reakcii vyjadrila počudovanie nad tým, že taká malá obec ako Lukáčovce na svoj erb nepoužila nejaké poľnohospodárske náradie rozložené na zelenej pažiti, ako tomu u menších poľnohospodárskych dedín býva zvykom a erb odmietla do registra zaradiť. Treba oceniť, že predstavitelia našej obce, najprv Dominik Mucha a potom Marián Lukáčik aj s poslancami obecného zastupiteľstva sa ale tradičného symbolu nechceli vzdať.

velka-koruhva-obce.jpg

Po kratších i dlhších prestávkach dochádzalo k postupnému vyjasneniu si stanovísk z jednej aj druhej strany a napokon sa po mnohých rokoch dospelo ku kompromisu, podľa ktorého erb pomerne verne kopíruje predlohu z 18. storočia. Vizuálne ho dotvoril vý- tvarník odporučený heraldickou komisiou a dňa 12. 12. 2007 bol erb aj s vlajkou konečne zaradený do o ciálneho Heraldického registra Slovenskej republiky. O ciálny blazón (Blazón je slovný opis erbu alebo vlajky vytvorený podľa heraldických pravidiel, ktorý umožňuje ich výtvarné či fyzické stvárnenie.) erbu: „V modrom štíte na zlatom piedestáli na zlatom tróne sediaci biskup – svätý Martin – v striebornej zlatom zdobenej mitre, v striebornom rúchu a zlatom plášti, na hrudi so zlatým pektorálom, ľavicou pred sebou držiaci zlatú ľavošikmú berlu.“

K symbolom obce patrí aj „vlajka, ktorá pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej (1/7), bielej (2/7), žltej (1/7), modrej (2/7) a bielej (1/7).

 

V 19. stor. a až do roku 1922 Lukáčovce administratívne patrili pod slúžnovský úrad v Hlohovci a v Topoľčanoch.Vďaka nastoleniu demokracie v Československu v roku 1923 vznikla obecná samospráva s voleným starostom. Počas existencie samospráv sa vo funkcii starostov vystriedali Jindřich Rolfes (od r. 1923), Michal Gajdoš (od r. 1931) a Štefan Mečár (od r. 1938).
Po vzniku Slovenského štátu v obci zriadili Vládny komisariát. Ešte v roku 1938 za komisára vymenovali Alberta Slugena a v roku 1940 Štefana Babulica.
Po II. svetovej vojne vznikla inštitúcia Národných výborov. Prvým predsedom od r. 1946 bol Štefan Cok. Po februárovom prevrate r. 1948 v obci zriadili Miestny národný výbor. Jeho predsedom bol vtedy Michal Mošat, po ňom Jozef Hanák (od r. 1960), Peter Gajarský (od r. 1964), František Kucko (od r. 1976) a Dominik Mucha (od r. 1981).


V roku 1990 boli Národné výbory zrušené a vytvorila sa opätovne inštitúcia obecných samospráv vo forme Obecných úradov. Od roku 1990 bol vo funkcii voleného starostu Dominik Mucha, ktorého po voľbách v roku 1998 vystriedal vo funkcii najmladší starosta z histórie obce Marián Lukáčik (30 r.). Vo voľbách v roku 2006 kandidoval ako nezávislý kandidát Ing. Igor Cok, ktorý je súčastnosti starostom obce 3. volebné obdobie.

 

kronika-obce.jpg

Medzi najdôležitejšie archívne dokumenty v obci Lukáčovce patrí kronika, v ktorej je podrobne spracovaný život v Lukáčovciach. O podrobnosti spracovania a bohatosti informácií svedčí aj fakt, že dnes sa píše už tretia kniha vedená piatym kronikárom. Prvý zápis v kronike je z 20. apríla 1933, odvtedy mapuje život v obci nepretržite, až do súčasnosti. Vprvej knihe môže čitateľ nájsť informácie opolohe obce, jej histórii, opôvode niektorých chotárnych amiestnych názvov, sakrálnych pamiatkach, ale aj všetkých nevšedných a zaujímavých udalostiach. Druhá kniha je obohatená aj o krásne ilustrácie Slovenska a obce. Každá z troch kroník obsahuje tiež informácie o počasí, združeniach pôsobiacich v obci, opisuje spoločenský a duchovný život v obci, zároveň obsahujú životopis každého aktuálneho kronikára, každý rok je zakončený štatistikami. Kronika je uložená na obecnom úrade a sprístupnená je prezenčne pre každého čitateľa po vopred dohodnutom termíne. 

 

budovy-a-sochy-v-obci.jpg (pre viac info klikni na obrázok)

fullsizerender.jpg img_0742.jpg
KOSTOL / FARA / KAŠTIEĽ SOCHY A KAPLNKY
   

 

 

 

 
 


Posledné fotografie



DÔLEŽITÉ OZNAMY

----

FACEBOOK



POČASIE LUKÁČOVCE


ÚRADNÉ HODINY

Pondelok: 7:30 – 15:30

Utorok: Neúradný deň

Streda: 7:30 – 17:00

Štvrtok: Neúradný deň

Piatok: 7:30 – 13:00


VYBERÁME Z ARCHÍVU


Štatistiky

Online: 2
Celkom: 31099
Mesiac: 5108
Deň: 130